Pes má na svojom jazyku oveľa menej chuťových pohárikov než my ľudia, konkrétne asi 1 700 oproti našim viac než 7 tisícom. Pri svojej analýze príťažlivosti potravy sa zameriava predovšetkým na to, ako mu dané jedlo vonia.  Chuťové poháriky na jazyku psa dokážu rozpoznať horkú, slanú, sladkú a kyslú chuť, avšak citlivosť je veľmi nízka.  Chuť teda čiastočnú úlohu pri príjme krmiva zohráva, no aj tak je tu dôležitejší čuch. Ak krmivo psovi dostatočne nevonia, chuť stráca význam.

Jazyk psa je podstatný pri príjme tekutín. Ak ste niekedy pozorovali, ako Váš havkáč pije vodu, pravdepodobne ste si všimli, že sa to väčšinou nezaobíde bez čľapkania a okolo misky to vyzerá, akoby sa v nej zmietala rybka. Psy zrolujú jazyk do tvaru naberačky obrátene smerom k brade a urobia si tzv. korýtko. Tým potom naberú vodu a hodia si ju priamo do papule.

Dýchaním s vyplazeným jazykom a dobre známym fučaním s otvorenou papuľou sa psie telo ochladzuje. Jazyk je v tomto mechanizme kľúčový a zohráva veľmi dôležitú úlohu. Vďaka rýchlemu dýchaniu a vyplazenému jazyku dochádza k odparovaniu vlhkosti, ktoré umožňuje odvod telesného tepla. Odparovaním vlhkosti z jazyka pes reguluje svoju telesnú teplotu.

Farba jazyka je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu psa. Podľa farby sa dajú odhaliť určité zdravotné problémy. Plemená psov čau-čau a šarpej majú jazyk modrej farby. Pri týchto plemenách býva často problém určiť podľa neho zdravotnú kondíciu. Drvivá väčšina plemien má jazyk jasne ružový. U nich potom náhla zmena farby môže signalizovať zdravotné ťažkosti. Stmavnutie sa objavuje pri problémoch so srdcom či pľúcami, pri niektorých otravách a pri zásahu elektrickým prúdom. Pri chudokrvnosti má jazyk bledý odtieň.