Quinn a jeho prvé Vianoce na dedine – úvodná časť

Žil raz jeden malý pražský psík, ktorý sa hračkou osudu dostal k životu na dedine. Dedina je krásne miesto, ľudia sa až tak neponáhľajú, sú milší, pokojnejší, a tak je pomerne jednoduché nájsť si veľa priateľov, čo sa mu aj podarilo.
Deň za dňom plynul, začal sa blížiť čas Vianoc, o ktorom všetci vedia, že je to najkrajší čas roka, a nie je nič lepšie než rozdávať radosť.
A tak sa malý Quinn rozhodol, že by chcel, aby aj jeho kamaráti mali pod stromčekom nejaký ten darček pre radosť. S týmto nápadom prišiel za paničkou, nahodil na ňu klasické smutné oči, ako to vedia všetky šteniatka akéhokoľvek veku a veľkosti, a bolo vyhraté!
Najprv začali výberom najvhodnejších vecí, ktoré zahrejú pri srdiečku, čím spustia známy ukazovateľ radosti – zbesilý chvostík, spoločne teda nakúpili kopu loptičiek, pretože kto by nemal rád loptičky, a zostávalo doplniť do balíčkov dobroty.
Quinn ako hrdý skaut svorky RawBark mal okamžite jasno, čo treba urobiť ako ďalší krok. Napísal svorke odkaz, že na základe pozretých vianočných filmov o elfoch sa stane pselfíkom. Nebolo prekvapením, že sa jeho nápad páčil, ale hlavne sa dokonca rozhodli jeho nápad podporiť. Pripravili a odoslali úžasný balíček plný dobrôt aj krásnych doplnkov.
Našťastie pre neho sú objednávky v RawBarku vybavené veľmi rýchlo, a tak malý, nedočkavý pselfík netrpezlivo čakal pri dverách len jeden celý deň, kým k domu dorazí pán kuriér.
Keď už mali všetko potrebné, nastal čas pripraviť balíčky – prácu si rozdelili spravodlivo, panička všetko balila a popisovala, hlavný pselfík oňuchával a testoval kvalitu. Po prísnej kontrole, ktorú úspešne potvrdil radostne lietajúci chvostík, prišla tá najlepšia časť – prekvapiť všetkých páničkov tých najlepších psíkov z okolia a možno si pri tej príležitosti aj trošku zahrať, pretože kto sa hrá, nezlobí. To je predsa známe!
Konečne nastal ten správny čas, zostáva jeden deň do Štedrého dňa, je popoludnie, takže sa už nemusí pracovať a môže sa začať dobrodružná výprava!

Dobrodružná výprava – Quinnov pohľad a myšlienky

Rýchlo nasadiť postroj, nech som fešák, mama berie tašku a môžeme ísť, už sa neviem dočkať, dnešok bude ako každý deň, ten najlepší zo všetkých!
Konečne vychádzame a musím si to premyslieť.
Najprv pôjdeme oproti, tam je psík, ktorý vždy radostne šteká za plotom, aby sme si ho všimli. Prichádzame k plotu, ale vraj musíme zazvoniť, aby o nás vedeli aj páničkovia. Tých nepoznám, ale to nevadí, čím viac kamarátov, tým lepšie! Vychádza nejaký pán a asi jeho mamička, vyzerajú prekvapene, mama im vysvetlí, že ich psíka mám rád a ako správny pselfík som mu zariadil darček cez Santa RawBarka, pretože je to dobrý chlapec. Prichádza k nám k plotu a je to veľmi pekné, pani je dojatá a veľmi ďakuje za Barneyho. Barney! Teraz sme už oficiálne kamaráti! Skvelý začiatok! Ešte chvíľku s nimi strávime, ale pselfíci majú bohužiaľ ešte veľa práce, takže musím letieť! Uvidíme sa zase zajtra.

Ideme cestou, vraj ešte fotku, na to však nie je čas, aj keď o mne nevedia, všetci na mňa čakajú, ponáhľame sa!
Šťastie nám praje, vidím paničku od dievčat Haskyoviek a Lúpežníčka, najprv chytáme paničku mojich obľúbených dievčat, sú to dve dievčatá, jedna je strašne ukecaná, ale nešteká, len tak bľaboce, to je zábava.

Druhá je už dosť rozumná, a keďže mám rád svoj pokoj, je to pre mňa vždy fajn, keď ich sprevádzame, má vraj problém s očkami a uškami, tak za ňu všetko oňuchám a nehnevá ma. Každá úplne iná, ale mám ich rád obe rovnako! Premýšľam nad tým, aké sú tieto susedky úžasné, a dochádza mi, že tam nie sú a vonku je len panička! Mama pochopila, čo hľadám, tak sa hneď pýta, dievčatá sú vraj v teplúčku doma. Tak šup, nech im vezme darčeky, štuchám do tašky. Super, už jej vysvetľuje, že pre ne máme prekvapenie, a pani je veľmi nadšená, vraj pre dievčatá už pod stromčekom nič nemajú, svoje si už rozbalili. To je moja chvíľa! Ešte som im poriadne olabkoval paničku, aby hneď vedeli, že ich pozdravujem, vraj som veľmi dobrý chlapec.

Pokračujeme teda ďalej a už sa tešíme, ako nám dievčatá budú rozprávať o Vianociach, keď sa stretneme pri lese ako každý deň. Minimálne tá moja bľabotalka mi určite všetko povie.

Pokračujeme teda k Lúpežníčkovi, volá sa Kevin, ale je to taký zbedník, ktorý vôbec nepočúva, tak mu hovoríme Lúpežník. Už na mňa čaká pri plote, tak sa pozdravíme a mama sa snaží privolať paničku, trvá to asi pol hodiny, ale my sa nevzdáme! Konečne si nás všimne a hneď sa dozvieme, aký mali dnes deň. Lúpežníček mal totiž dnes nápad, že sa bude hrať na schovávačku, tak sa schoval pod búdku, čo je taký skvelý nápad, že ho panička nemohla pol dňa nájsť, počujem, ako to rozpráva, je to zvláštne, veľkú radosť z toho nemá, asi sa jej cnelo, škoda, že nemám vonku búdku, tiež by som to skúsil. No našťastie ho nakoniec našla, tak je pokojnejšia, zase prichádza moja chvíľa, štuchnem do mamy ňufákom a tá hneď podáva tašku cez plot, no vidíš! Pani pookriala, prestala myslieť na strach, ktorý mala, a vyzerá to, že má radosť! A potom zase posmutnela, že vraj pre mňa nič nemá, ale to nie je pravda, pani je veľmi trpezlivá a vie, že sa bojím, takže vždy, keď ich stretneme mimo plotu, má pre mňa vrúcne slová, aby som bol statočný! Paráda, pretlmočené, pani sa zase usmieva, tak môžeme pokračovať ďalej, čaká ma ešte 5 zastávok!
A keďže máme zase šťastie, stretávame pani notárku s jej fenkou, vraj nemá veľmi rada ľudí ani psov, ale nás miluje, takže skvelá príležitosť na pomaznanie a pošantenie, keď sme mimo plotu. Po chvíli odovzdávame darček a pani notárka by mi vraj tiež chcela niečo dať, ale bohužiaľ má len dobroty, ktoré ja nemôžem, mama jej vysvetľuje, že pre nás je najdôležitejšie to, že ich tu máme, a vždy, keď sa stretneme, nám odovzdajú radosť tým, že sa môžeme pohrať. Nevyzerá úplne spokojne, ale nakoniec s tým veľa nenarobí, ešte dodá, že som hrozný, keď mám alergiu na všetko. Možno, ale čo narobíme

Hneď oproti býva taká malá divoška, ktorá sa naučila vykrútiť sa z postroja ako dážďovka, čo je naozaj zábavné, teda aspoň podľa mňa. Vždy, keď už je noc, chodíme na prechádzku a jej panička ju pustí, nech sa na dobrú noc vybeháme, to je veľmi fajn. Zvoníme a vychádza pánko, že sú doma chorí, a tak len rýchlo odovzdávame darček a prajeme veľa zdravia!
Ďalšia časť výpravy je do novej štvrte, tam majú veľmi pekné záhradky a býva tam ten najdobráckejší rotvajler, ja sa teda veľkých psov veľmi bojím, ale tento je môj najlepší kamarát. Najprv pretekáme okolo plotu, potom sa k nám pridá pánko, pán podnikateľ, ktorý je teda naozaj prekvapený. Vychádzajú za ním aj dvaja malí človiečikovia, tak im vysvetľuje, že prišiel vianočný expres s darčekom pre psíka, deti sú prekvapené, že vraj pre psa a nie pre ne.. No asi neboli také dobré, čo ja viem

Následne sme skúsili ešte navštíviť jedného nahnevaného vrčiaka, ktorý je asi najlepší strážca, a nové šteniatko, z ktorého vyrastie veľmi dobré dievča, ale neboli doma, no aj na to sme boli pripravení a majú veľké schránky, tak snáď mali tiež radosť!
Musím povedať, že na základe našej výpravy by som chcel navrhnúť, že by bolo veľmi pekné, keby boli Vianoce pokojne každý mesiac! Dám si ich na zoznam vecí, ktoré mám rád, čo je teda naozaj dlhý zoznam, ale povedal by som, že je to správne, navyše si myslím, že ľudia by tiež mali viac premýšľať nad tým, čo majú radi a čo ich baví, pretože život je krásny a radosť prebije trápenie! Stačí len urobiť niečo pekné a prekvapivé!
A teraz je čas ísť domov a spinkať, to budú dnes krásne sny, bolo to také úžasné, že som z toho sám prekvapený. Ani som nečakal, koľko úžasných ľudí dnes spoznám, aj keď, aký pán, taký pes, vraví sa, tak sa to vlastne dalo čakať

Záver

Veľmi by som Vám za nás oboch chcela poďakovať, vďaka Vám sme mohli rozdať toľko radosti, že to bolo naozaj neuveriteľné. Verím, že si psíky pochutili, boli spokojné a z môjho pohľadu bolo prekvapenie, radosť aj dojatie všetkých páničkov naozaj hrejivé. Tieto Vianoce boli naozaj nádherné!
V našej výprave neboli zahrnutí všetci, keďže s kamarátmi Ondrom od Diega a Jančou od Roňáska som mala súkromné stretnutie, na ktoré chlapcov nevzali, na zozname sme mali aj priamo suseda z domu, ktorý má však fenku u mamy, takže sme darček odovzdali, ale oslavovali tam, a ešte jedna kamarátka s jej fenkou má darček zatiaľ stále u nás, keďže majú ten vstup do nového roka dosť podobný ako my.

Máme v pláne urobiť z toho tradíciu, pretože pri väčšine bolo vidieť, že sme ich chytili za srdce, čo je to pravé čaro Vianoc, ktoré sme spolu s Vami tento rok naozaj získali.

VEĽMI ĎAKUJEME!

Monika a hrdý skautík Quinn